Cestujem, recenzujem

Ako bývalá študentka filozofie, som sa tešila na rodisko slávneho antického filozofa Aristotela, žiaka Platóna a vychovávateľa Alexandra Makedónskeho.  Chalkidiki je polostrov na severe Grécka, v Makedonii. Skladá sa z troch polostrovov v tvare prstov Kassandra, Sithónia a Atos. Jeho hlavným mestom je Polyjyros. Na polostrove Atos sa,  nachádza autonómna mníšska republika. My sme si vybrali prvý „prst“ Kassandru.

Rozhodli sme sa cestovať autom, čo bolo pri vzdialenosti 1 400 km dosť odvážne. Predsa len cestovanie lietadlom prináša väčší komfort a šetrí čas. Auto sme mali plne obsadené (štyria dospelí a jedno dieťa), preto sa moja sestra musela pri balení riadiť mojimi pokynmi „minimalizáciie batožiny“. V sobotu večer o 19.30 hod. sme vyrazili a v navigácii nám svietil smer – Polychrono, Grécko. Cesta trvala nekonečne dlho, hlavne kvôli hraničným priechodom, cez ktoré  sa vychádza a opäť vchádza do Európskej únie. Na maďarsko-srbských hraniciach sme stáli hodinu, na srbsko-macedónskych hraniciach ďalšiu hodinu a napokon na macedónsko-gréckych hraniciach dve hodiny. Keď si tieto štyri hodiny „státia“ na hraniciach prirátame k 16-hodinovej ceste, tak 20 hodín v aute je veľkou záťažou. Čo sa týka diaľničných poplatkov v Maďarsku sme si zakúpili  10-dňovú elektronická diaľničnú známku za 10 €, v Srbsku, Macedónsku a Grécku sa platia diaľničné poplatky priamo na mýtniciach. V Srbsku sme zaplatili 13 €, v Macedónsku 4,50 € a v Grécku 1,80 €, všetko jednosmerne.

K apartmánom na okraji Polychrona sme sa dostali v nedeľu okolo 15.30 popoludní. Majiteľ apartmánu nás už čakal a odovzdal nám kľúč. Z nášho bývania sme boli nadšení. Apartmán bol naozaj 100 % vybavený. Mal dve spálne, obývačku prepojenú s kuchyňou a veľký balkón. V kúpeľni bola práčka, prací prášok, hygienické potreby i sprchovacie gély, či šampón. Kuchyňa bola tiež dobre vybavená. Predpokladám, že apartmán jeho majiteľ využíva ako víkendový, či letný byt. Nachádza sa priamo na pláži, od ktorej nás delila len udržiavaná borovicová záhrada pred apartnánovým domom.

Ešte sme sa ani poriadne nevybalili a už sme vybehli na pláž a skočili do priezračného tyrkysového mora, Piesok bol jemný a tesne pri vchádzaní do mora aj s drobnými kamienkami. Ubytovanie priamo na pláži a súkromie, ktoré táto odľahlejšia časť pobrežia poskytovala, boli neoceniteľné. Kľud, pohoda a šum morských.vĺn. Ideálny balzam na dušu a relax pre telo.

Vrásky na čele nám robilo iba počasie. Bol posledný júnový týždeň a predpovede počasia neveštili nič dobrého. Museli sme sa zmieriť s dvoma daždivými dňami. Keď sme však vo večerných správach videli, že Grécko a predovšetkým oblasť Chalkidiki postihli povodne, že mnoho domov je pod vodou a autá „plávali“ ulicami, boli sme nakoniec radi, že sme nedopadli horšie. Rodinu, ktorá nám ihneď telefonovala, či sme v poriadku sme uistili, že nás toto nešťastie obišlo.

Po búrkach sa more pomerne rýchlo vyčistilo a opäť sa ligotalo na slnku ako modrá lagúna. Len na pláži bolo vyplavené väčšie množstvo chalúh. Dni sme trávili hlavne pri mori a večer sme sa vybrali buď do Polychrona alebo na opačnú stranu do mestečka Kallithea. Do Polychrona sme chodili peši v rámci prechádzky. Bolo vzdialené asi 2,5 km od nášho apartmánu. Do Kallithei sme to už mali ďalej, tak sme chodili autom. Všade bolo kopec obchodíkov s rôznym tovarom, s prijateľnými cenami. Nakúpili sme si hlavne oblečenie, ale aj bižutériu a iné drobné darčeky. Ceny potravín boli porovnateľné s našimi cenami  To isté platí sa dá povedať o reštauráciách.  Asi 6 km od nášho apartmánu sa nachádzal aj Lídl, ale po absolvovaní nákupu v ňom sme usúdili, že miestne obchodíky sú pre nás postačujúce.

Keďže cieľom tejto dovolenky bol hlavne relax pri mori, na poznávaciu časť sme si nechali len jeden deň. V nedeľu sme sa teda okolo obeda rozlúčili s morom a vydali sme sa na cestu do Solúna (Thessaloniki) vzdialeného 100 km od nášho ubytovania pri mori. Solun bol založený v roku 315 pred Kr. generálom Kassandrom a bol druhým najvýznamnejším mestom Byzantskej ríše po Konštantinopole. Mesto bolo pomenované po Kassandrovej manželke princeznej Thessaloniké. V súčasnosti je druhým najväčším prístavným mestom v Grécku a leží v Solúnskom zálive. Zo Solúna pochádzajú bratia Konštantín a Metód, ktorí v roku 863 prišli na Veľkú Moravu a šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie a písomníctvo. Konštantín bol autorom prvého slovanského písma – hlaholiky.

Mesto bolo obohnané múrmi v tvare obdĺžnika, z ktorých východná a severná časť stále stoja. Najvýznamnejšími historickými stavbami sú monaster (kláštor) Studion a chrám sv. veľkomučeníka Demetera Solúnskeho (Myrotočivého), ktoré boli postavené v 5. storočí. Ešte starším je víťazný oblúk z roku 303, ktorý dal postaviť cisár Galérius. Ďalšími známymi pamiatkami sú chrám sv. archanjela Michala či chrám Svätej Múdrosti. Symbolom mesta je Biela veža, ktorá bola pôvodne postavená ako osmanské väzenie. Z jeho strechy je nádherný výhľad na promenádu pri mori. Hlavným námestím Solúna je tzv. Aristotelove námestie. Uprostred obytných domov sa v centre mesta vynárajú starobylé vykopávky (ruiny fóra a rímskeho divadla), ktoré dávajú tomuto miestu neobyčajnú atmosféru.

Gréci majú viacero tradičných jedál. Ja som si veľmi priala ochutnať musaku. Jedlo sa skladá z vrstiev mletého mäsa (poduseného s cibuľou a cesnakom), baklažánu, rajčín a bešamelovej omáčky. Avšak keďže sme chceli najprv prezrieť mesto a jeho pamiatky, musaku nám medzičasom „vyjedli“ iní turisti 🙂 . V dvoch reštauráciách nám povedali „musaka finish“ a náš hlad bol už príliš veľký, než aby sme hľadali ďalej. Nakoniec sme si dali grécky šalát a ryby.

Typickou gréckou sladkosťou je baklava. Ide o koláč, ktorý tvorí niekoľko vrstiev lístkového cesta, ktoré spája zmes posekaných orechov so sladkým medom či sirupom. Tradičným alkoholom zas anízom ochutený likér Ouzo. Počiatky tohto nápoja siahajú až do 14. storočia. Nápoj sa zvyčajne mieša do pohára s vodou alebo ho môžete vypiť čistý. Mne pripomína čierne pelendrekové tyčinky, ktoré som kedysi jedávala ako dieťa. 🙂 .

V kaviarňach Vám čašníci ku káve donesú automaticky fľašu studenej vody. Túto vodu si neúčtujú. Avšak ak sedíte v reštaurácii a objednáte si jedlo, prinesú Vám košík s chlebom a fľašu minerálky, ktoré ste si neobjednali a zaúčtujú Vám to bez ohľadu na to, či ich skonzumujete alebo nie. Hovorím len zo skúsenosti zo Solúna, netvrdím, že je to všade takto.

Okolo 18.00 hod. večer sme sa vybrali späť k zaparkovanému autu a odchádzali sme do Macedónska, kde sme mali v penzióne hneď za hranicou Grécka ubytovanie. Nevedeli sme však, čo nás ešte čaká na hraniciach. Kolóna aut pred hraničným priechodom mala zhuba 2 km a my sme ju slimačím krokom absolvovali za 3,5 hodiny. Bolo to únavné, vyčerpávajúce. Preto  nikomu neodporúčam cestovať z Grécka autom v nedeľu. Veľa Macedóncov sa totiž vracia domov z predĺženého víkendu pri mori.

Po strastiplnej ceste cez hraničný priechod sme sa v Macedónsku v nočných hodinách ubytovali  v penzióne Vila Magdaléna. Toto ubytovanie bolo napriek svojej pomerne nízkej cene na vysokej úrovni. Moderný dizajn, čistota, dostatok priestoru. Vrelo odporúčam.

Celkovo hodnotím Chalkidiki , konkrétne oblasť v ktorej sme bývali, ako ideálne miesto na dovolenkový relax. Mne takáto oáza pokoja vyhovuje. Horšie je to už s cestovaním autom. Do Grécka by som už radšej zvolila cestu lietadlom.

Celkové náklady:

cena pohonných hmôt – 280 €,

diaľničné poplatky – 48,60 €

ubytovanie na 8 nocí na osobu – 103 €

vstupné Solún – Biela veža – 4 €

strava a vreckové podľa vlastného uváženia

pozn. dieťa som nerátala