Cestujem, recenzujem

Na dovolenku do Maroka som sa nesmierne tešila, keďže to bola moja prvá cesta mimo Európy a chcela som spoznať inú kultúru. Nie som typ, ktorý trávi svoje voľno len ležaním na pláži alebo pri bazéne. Samozrejme, aj tento relax si rada užívam, ale musí tam byť kombinácia pasívneho oddychu s akčným trávením času. Preto som si nevybrala prvoplánovo celý týždeň pobytu v Agadire. Prvé 4 dni som sa rozhodla stráviť v dedine Aourir, nasledujúce 3 dni v hoteli v Agadire s celodenným výletom do Marakéša. S manželom sme do Agadiru leteli z poľského Krakova. Cena spiatočnej letenky vyšla na 230 €. K druhej letenke sme si priplatili aj priority s 10 kg kufrom za 55 € spiatočne.

DOPRAVA

Ak si rezervujete ubytovanie na Booking.com, výhodné je hneď objednať aj taxík, ktorý Vás na to ubytovanie dovezie a zaroveň taxík, ktorý Vás z ubytovania odvezie na letisko pri odchode. Za taxi z letiska do Aouriru sme zaplatili 26 € a za taxi z Agadiru na letisko 14,90 €. Boli sme v pokoji, že máme zabezpečený transfer a nemuseli sme zháňať taxi a zjednávať cenu. Samozrejme môžete si požičiať auto priamo na letisku, avšak keď som čítala recenzie, že si máme pripraviť osobitne peniaze na pokuty. Hneď som hneď túto myšlienku zavrhla. Policajti sú doslova na každom kroku. Po Agadire sa môžete pohybovať taxikmi tmavooranžovej farby. Tie by mali zapínať taxameter. To podľa skúseností ľudí nerobia. Môžete sa tiež pohybovať autobusmi. Tam je však problém dopátrať sa cestovného poriadku. Overili sme si aspoň, aké číslo autobusu chodí a čakali sme tam na zastávke. Autobus sme využili pri ceste na trh Souk El Had v Agadire. Lístok v rámci mesta stojí 1 €. Kupovali sme ho u vodiča. Treba si pripraviť drobné, lebo z veľkých bankoviek nemajú ako vydávať. Rovnakým autobusom sa dá cestovať aj mimo mesta, vtedy už lístok stojí viac. Môžete ním cestovať aj do Aouriru alebo Taghazoutu. Samozrejme, keď sa Vám podarí zistiť čas odchodu. Ako som spomínala, v meste jazdia tmavooranžové taxi, avšak, ak sa chystáte mimo mesto, treba si zobrať biele taxi so žltým pásom. Ide o tzv. Grand taxi, zdieľané taxíky. Podľa pokynov z internetu sa pri zdieľaných taxíkoch čaká, kým sa úplne nenaplní a cena by tak mala byť cca 3 € na osobu. Realita, ktorú sme zažili v Aourire však hovorí sama za seba. Taxikári nechcú čakať, kým sa im prihlásia ďalší ľudia. Ponúknu Vám cenu a Vy buď beriete alebo nie. Zdieľaným taxíkom Grand taxi sme išli raz – išlo o cestu z Paradise Valley do Aouriru a platili sme 20 € za oboch.

AOURIR

Aourir je vidiecka obec vzdialená od Agadiru 15 km. Domáci ju volajú Banana Village (Banánová dedina), pretože sa tu vďaka špecifickej mikroklíme darí pestovaniu výnimočne sladkých banánov. Túto dedinu som si vybrala pre jej uvoľnenú atmosféru. Nechcela som všetky dni svojho pobytu stráviť v umelej turistickej bubline v Agadire. Chcela som vidieť aj skutočný marocký život. Som si vedomá toho, že aj tento komplex, ktorý som si vybrala, bol postavený pre turistov, ale dovolenkovalo v ňom veľa domácich cestovateľov. Komplex sa volá Adan Beach rezidencia. Ide o súkromné apartmány, ktoré sú na prenájom. Rezerváciu som spravila cez Booking.com. Jedna noc v apartmáne s dvoma spálňami a obývacou izbou prepojenou s kuchyňou stojí 57 €. Komplex je ohradený a má aj recepciu. Disponuje dlhým bazénom, ktorý čistia každý deň. Brána vedúca k oceánu je stále strážená zamestnancom rezortu a na noc sa zamyká. Dáva to pocit bezpečia. Apartmán bol plne vybavený všetkým, čo k dovolenke potrebujete. K dispozícii boli aj ležadlá k bazénu. Najviac ma očaril úchvatný výhľad na oceán priamo z apartmánu – ten pohľad a zvuk narážajúcich vĺn boli neskutočné. Nechcelo sa mi odtiaľto odísť.

Blízko pri rezorte je pláž Banana Beach. Na rozdiel od rušných a plných pláží v Agadire ponúka Banana Beach pokojnú atmosféru a je vyhľadávaným miestom pre surferov a rodiny s deťmi. Teplota vody v oceáne bola 21 °C. Vďaka tomu, že koniec septembra už nepatrí do hlavnej turistickej sezóny, pláž bola takmer prázdna. Bolo na nej naozaj len zopár ľudí. Ten pokoj a relax, ktorý sme zažívali na pláži za šumu oceánskych vĺn, sa nedajú ničím nahradiť. Teplota vzduchu sa pohybovala od 25 do 30 °C. Večer ste si mohli zaplatiť jazdu na koni po pobreží oceánu. Videli jsme takéto skupinky každý večer. Môžete si taktiež požičať štvorkolky a jazdiť po piesku a pobrežných dunách. Keďže sme mali obaja s manželom biele rifle, už po prvej prechádzke boli vďaka všadeprítomnému piesku krásne „saharsky“ poznačené :-).

Chute, nákupy a výlety: Ako prežiť Maroko naplno a bezpečne

Hoci sme mali k dispozícii kompletne zariadenú kuchyňu, sporák sme nevyužívali. Jedlo v Aourire bolo za skvelé ceny. Ráno sme si dávali takzvané berberské raňajky. Berberi boli pôvodní obyvatelia severnej Afriky. Ochutnali sme domáci berberský chlieb khobz, často pečený v tradičnej hlinenej peci na rozhorúčených kameňoch a tiež m’semmen. Ide o vrstvené, na panvici pečené placky (podobné lístkovému cestu alebo lokšiam). Kupovali sme ich ešte teplé v centre obce s malými obchodíkmi blízko kruhového objazdu. Jedli sme ich s maslom. Okrem toho sme si kupovali už len jogurty, pretože skladovanie vajec sa nám zdalo veľmi pofidérne 🙂 . Okrem masla môžete na berberský chlieb použiť aj amlou. Ide o legendárnu berberskú nátierku, prezývanú tiež „berberská nutella“. V obchodoch v Aourire cenovky na tovare nenájdete. Napriek tomu sú ceny v obchodoch pevne stanovené, dozviete sa ich len tak, že sa ne spýtate obchodníka. Nejde však o trh, ale o klasické obchody, hoci tie polootvorené miniobchodíky pripomínali skôr trhovisko. Ak chcete cenu zjednávať každú stredu je v Aourire trh (souk), kde sa môžete realizovať.

Nesmiem zabudnúť na vodu. Tú si musíte zakúpiť ihneď po príchode, a to rovno 5-litrové balenie. Vodu budete potrebovať na pitie, na kávu či čaj a tiež na umývanie zubov. Ak by ste sa náhodou chystali aj variť, budete jej potrebovať ešte viac. Možno ste sa pozastavili nad použitím vody na umývanie zubov, ale verte mi, je to nevyhnutnosť. Vodu nepoužívajte ani na vyplachovanie úst a tiež je potrebné si dávať pozor pri sprchovaní, aby ste nejaký pramienok neprehĺtli. V opačnom prípade by vám hrozili črevné problémy. Tráviaci trakt Európanov nie je prispôsobený minerálnemu zloženiu a mikroorganizmom tunajšej vody. Pokiaľ by ste sa chceli poistiť zdravotným pohárikom tvrdého alkoholu, v Aourire ho, bohužiaľ, nekúpite. Dokonca ani v reštauráciách žiaden alkohol nenájdete. Preto sme si gin kúpili už na letisku v Krakove. Samozrejme, hovorím, len o dedinách. V turistickom Agadire je prirodzene pre turistov alkohol k dispozícii v špecializovaných obchodoch a hotelových baroch.

Stravovanie vo forme obedov a večerí sme riešili v reštauračných zariadeniach našej rezidencie. Najčastejšie sme obedovali v reštaurácii Cools, ale tiež v reštaurácii s výhľadom na oceán Aourir Beach. Ide o reštaurácie s vyšším štandardom, ktoré sú bezpečné aj pre európske žalúdky, no zároveň ponúkajú aj tradičné marocké jedlá. V recenziách bola odporúčaná surfermi aj miestna reštaurácia Al Maouze v centre obce pri kruhovom objazde. Boli sme sa na ňu pozrieť a svojím zovňajškom evokovala typický dedinský hostinec najnižšej kategórie. Nerada by som spochybňovala kulinárske umenie kuchára, no my Európania sme už predsa len o niečo rozmaznanejší. Dosť nám záleží nielen na chuti na tanieri, ale aj na celkovej kultúre stolovania a prostredí, v ktorom jedlo konzumujeme. Reštaurácia Cools síce nebola príliš škrobená, ale vždy boli čisté obrusy a majiteľka sa vždy zaujímala o náš komfort a želania. A robia tam fantastický tajine. Tajine (čítaj tažin) je najznámejším jedlom v Maroku. Pripravuje sa v hlinenej nádobe kužeľovitého tvaru, kde sa jedlo pomaly dusí. Najčastejšie sa používa jahňacie, hovädzie alebo kuracie mäso, prípadne ryby. Existujú však aj čisto zeleninové varianty. My sme ochutnali kurací, jahňací i zeleninový tajine. Skúsili sme aj šošovicový burger a burger z ťavieho mäsa. Ďalej sme okúsili Fish Pastilla – tradičný marocký slaný koláč z tenkého lístkového cesta plnený rybami a morskými plodmi. Na pitie sme dávali rôzne čerstvé šťavy, či už z pomarančov, alebo aj mrkvy či cvikly. Nezabudnite ochutnať avokádový kokteil. A dať si v Maroku typický marocký silný mätový čaj je takmer povinnosťou 🙂 . Ceny jedál sa pohybujú od 5 € do 15 €, podľa toho, aké jedlo si dáte a či si ho vychutnáte s výhľadom na oceán alebo bez neho. Napríklad cena kuracieho tajinu v reštaurácii Cools bola 6 € a cena jahňacieho tajinu v reštaurácii Aourir Beach bola 12 €. Burger z ťavieho mäsa v reštaurácii Cools vyšiel na 7,50 € a na Fish Pastilla v reštaurácii Aourir Beach stála 11 €.

Na výlet sme sa vybrali do Paradise Valley. Ide o pekné zelené údolie, známe svojimi skalnatými prírodnými bazénmi, palmami a menšími kaskádovitými vodopádmi. Recepčná v našej rezidencii bola taká milá a dala nám tip na lacný odvoz. Viezli sme sa asi dvanásti v bielej dodávke. Cesta stála 2,50 € na osobu. Tam som mala možnosť poznať miestnych ľudí. Jeden z nich sa chcel s nami podeliť o svoje raňajkami, čo bolo od neho milé 🙂 . Cestou nás zastavila polícia. Myslela som, že bude vodič platiť pokutu, pretože viezol aj človeka, ktorý sedel takmer na riadiacej páke. Policajt však len prehodil s vodičom pár slov a bol veľmi milý a usmievavý. Skontroloval občianske preukazy všetkých cestujúcich, okrem nás dvoch :-), potom sme pokračovali v ceste. Cesta trvala asi 40 minút. Trasa od parkoviska, kde nás vyložil náš odvoz až k Paradise Valley trvá zhruba pol hodiny. Keď sme odchádzali z Aouriru, bolo 26 °C, v Paradise Valley bolo 34 °C. Po ceste sme videli kaviarničky s občerstvením, s plastovými stolami a stoličkami rovno vo vode. Skvelý nápad ako sa trochu ochladiť, keď je človek rozhorúčený. V oáze v Paradise Valley nebolo veľa vody, napriek tomu som neodolala pokušeniu zaplávať si v nej. Najviac vody tam býva v zime a na jar. Potom oáza začne vplyvom sucha vysýchať. Odvážlivci skákali z útesov do vody, na čo by som si ja určite netrúfla. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili na marocký čaj a potom taxíkom za 20 € späť do Aouriru.

Odvrátená strana Aouriru

V rezidencii bolo super, užívali sme si svoje pohodlie, ale skutočný život pulzuje až za jej bránami. Táto realita má dve úplne odlišné tváre. Na jednej strane vás okamžite udrie do očí špina, neporiadok, kopy smetí na uliciach a množstvo túlavých psov a mačiek. Na druhej strane z toho všetkého žiari neuveriteľné ľudské teplo. Ľudia sú tu nesmierne milí, pomáhajú si a nikam sa neponáhľajú. V malom parku v centre dediny som sledovala chlapov, ako spolu hrajú karty, popíjajú marocký čaj a jednoducho trávia čas spolu. Miestne rodinky taktiež chodili každý večer na pláž pozorovať západ slnka. Bol to ich rituál, keď slnko zapadlo, pobrali sa späť domov. Je to fascinujúci kontrast, prostredie je síce zanedbané, no vzťahy medzi ľuďmi sú čisté a silné.

AGADIR

Z Aouriru do Agadiru sme chceli ísť pôvodne autobusom. Ale keďže sme nemohli nájsť zastávku a na internete sa nedali vyhľadať odchody autobusov, rozhodli sme sa prijať ponuku miestneho „tiežtaxikára“, ktorý si chcel zarobiť. Za 15 € nás odviezol priamo pred hotel Oasis Hotel & Spa v Agadire. Hotel Oasis je vzdialený zhruba 300 metrov od oceánu. Patrí k starším hotelom v Agadire, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, pretože budova a vonkajšie priestory vyzerajú veľmi dobre. Najlepšie vyzerá bazénová časť s ležadlami a hotelovým vonkajším barom. Bazén sa otváral o 9.00 a zatváral o 18.30. V lete sú otváracie hodiny dlhšie. Niekomu by mohla prekážať dosť hlasná hudba, ktorá tam neustále hrala. Aj vnútorná vstupná hala v hoteli bola celkom slušná. Izby v tomto hoteli však boli zastaralé. Akoby tam zastal čas. Klimatizácia sa zapínala zvláštnou páčkou a vydávala hrozný zvuk. Izbu sme mali situovanú do ulice, ale hoci sme dovideli na more, na balkón sme pre hluk áut ani nechodili. Reštaurácia, v ktorej sa podávala strava bola priestranná, ale aj tam by už podľa mňa bola potrebná rekonštrukcia. Najväčšou výhodou tohto hotela bola cena za pobyt. Ubytovanie som rezervovala desať mesiacov dopredu a jeho cena bola 29 € na noc na osobu s polpenziou (vrátane dane z ubytovania). Za takú sumu by ste si na Slovensku zaobstarali asi len raňajky a večeru, nieto ešte aj nocľah v hoteli s bazénom. A hoci by som za normálnych okolnosti kritizovala aj slabší výber jedla pri švédskych stoloch, musím tentoraz pripustiť, že takúto sumu nemôžem očakávať top služby. Okrem klasického bufetového stolu sme si mohli dať už spomínané berberské raňajky, keďže personál priamo pred nami piekol khobz či m’semmen. To sme aj využívali. Hneď pri vchode sa nás snažil odchytiť zamestnanec ponúkajúci výlety a iné aktivity. Ceny však boli dvojnásobné oproti tomu, čo som si zabezpečila ja po vlastnej osi.

Okolie a aktivity v Agadire

Najbližšou plážou k hotelu Oasis Hotel & Spa je hlavná mestská pláž Plage d’Agadir (Agadir Beach). Ide o takmer 10-kilometrovú pláž v tvare polmesiaca s jemným pieskom a pozvoľným vstupom do mora. Pláž lemuje promenáda plná kaviarní, reštaurácií a obchodov so suvenírmi. Večer je z pláže vidieť na neďalekom kopci veľký osvetlený nápis „Boh, vlasť, kráľ“. Ide o národné motto Maroka. Keď sme už pri tom kopci, na jeho vrchole sa nachádza historická pevnosť Kasbah Agadir Oufella. Ide o najvýznamnejšiu pamiatku Agadiru. Pevnosť založil v roku 1540 sultán z dynastie Saadiovcov. V roku 1960 postihlo Agadir ničivé zemetrasenie, ktoré takmer úplne zrovnalo starú citadelu so zemou. Rekonštrukciou prešla až v rokoch 2020 – 2024. Zároveň bola postavená lanovka vedúca k pevnosti. Čas jazdy je zhruba 8 minút a zmestí sa do nej 7 až 8 ľudí. Vstupenka obojsmerne nás vyšla na 13 €. Odporúčam ísť hore podvečer, aby ste mali pri ceste späť lanovkou vysvietený Agadir ako na dlani.

Ak budete na trhu v Agadire, nezabudnite navštíviť trhovisko Souk El Had. Ide o najväčšie kryté trhovisko v Afrike. Rozprestiera sa na obrovskej ploche 13 hektárov, je obohnané 6 metrov vysokým červeným múrom a ukrýva tisíce predajných stánkov a obchodíkov. Areál má 13 rôznych vstupov a je rozdelený do viacerých sektorov. Môžete tam kúpiť všeličo – od korenia, ovocia, zeleniny, arganového oleja a výrobkov z neho až po keramiku, strieborné šperky a kožené výrobky. Trh je otvorený každý deň okrem pondelka. Obchodníci síce ponúkajú svoj tovar, ale podľa mňa nie sú až takí otravní ako na trhu v Marakeši.

Cez Booking.com sme si zakúpili dvojhodinový výlet na ťavách pozdĺž rieky Souss Massa za sumu 19 € na osobu. Auto nás vyzdvihlo pred naším hotelom a postupne doň nastupovali aj ďalší účastníci výletu. Celkovo nás išlo šesť, ďalší dvaja si vybrali výlet na koňoch. Priznám sa, že na ťave som sedela prvýkrát. Bol to nesmierne pútavá cesta a k rieke Souss Massa sme sa dostali cez malebný eukalyptový háj. Cestu nám spríjemňoval sprievodca Mohamed svojimi vtipnými poznámkami, takže nám cesta aj napriek pomalšiemu kroku tiav ubehla ako voda. Po výlete nás Mohamed pozval k sebe na mätový čaj a diskutovali sme. Dostali sme fotografie s ťavami (za sumu 2,50 € za fotku), nasadli opäť do transferu a tým sa náš trip skončil.

MARAKEŠ

Celodenný výlet do Marakeša som zakúpila v aplikácii GetYourGuide za sumu 24 € na osobu. V cene bol síce anglicky hovoriaci sprievodca, ale ten nám o Marakeši rozprával len v aute počas cesty. Vyzdvihli nás pri našom hoteli o 8.00 ráno. Cesta z Agadiru do Marakešu trvala tri a pol hodiny. Zaparkovali sme pri jednej z najznámejších pamiatok, pri mešite Koutoubia, kde sme si dali na štyri a pol hodiny rozchod.

Čo vidieť

Mešita Koutoubia je ikonickým symbolom a najväčšou mešitou marockého mesta Marakeš. Jej 77 metrov vysoký minaret tvorí neprehliadnuteľnú dominantu mesta, pričom samotná majestátna budova pochádza z 12. storočia z čias dynastie Almohadovcov.

Saadovské hrobky (Saadian Tombs) sú miestom posledného odpočinku viacerých členov rodiny Saadiovcov, dynastie, ktorá vládla Maroku v 16. a 17. storočí. Pochovaný je tu okrem iných aj slávny sultán Ahmad al-Mansur. Sieň dvanástich stĺpov je najslávnejšou miestnosťou celého komplexu. Podopiera ju 12 masívnych mramorových stĺpov a nachádzajú sa v nej tie najzdobenejšie náhrobky. Vstupné je 100 MAD (približne 10 €).

Palác Bahia (v preklade palác lesku) je najslávnejším palácom Marakeša. Bol postavený v 60. rokoch 19. storočia, má celkovo 150 izieb a rozprestiera sa na ploche dvoch hektárov. Srdcom celého paláca je Veľké mramorové nádvorie (Cour d’Honneur) – obrovská otvorená plocha vydláždená luxusným talianskym mramorom z Carrary a zdobená jasnou modro-žltou mozaikou. Veľkovezír Ba Ahmed prevzal palác po svojom otcovi a výrazne ho zväčšil, aby vytvoril miesto pre svoje štyri manželky a 24 konkubín. Dvory sú plné fontán, pomarančovníkov, jazmínu a banánovníkov, ktoré mali panovníkovi poskytovať príjemný tieň a vôňu.

Souk Semmarine je jedným z najstarších trhov v krajine. Môžete si tu kúpiť remeselné výrobky a iné tradičné produkty. Pozostáva z hlavnej ulice s množstvom menších vedľajších trhov. Námestie Rahba Kedima je určené pre klobúky a lekárne, Souk el Attarine pre koreniny, Souk Haddadrine pre lampáše a kovové výrobky a Souk Zrabi pre koberce.

Námestie Jemaa el-Fnaa: Cez deň tu nájdete zaparkované konské povozy pre turistov, stánky s čerstvým pomarančovým džúsom (stánkari na vás budú kričať a lákať vás na svoje čísla stánkov) a predajcov sušeného ovocia či orieškov. Narazíte tu aj na ženy maľujúce hennou a zaklínačov hadov hrajúcich na píšťaly. Po zotmení sa námestie premení na obrovské divadlo pod holým nebom. Akonáhle padne noc, okolo reštauračnej zóny sa vytvoria kruhy stojaci ľudí okolo pouličných umelcov. Jemaa el-Fnaa je jedným z posledných miest na svete, kde prežíva stredoveká tradícia ústneho rozprávania príbehov. Miestni rozprávači rozprávajú napínavé legendy v arabčine alebo berberčine a diváci im na konci hádžu drobné mince. Veľká škoda, že sme nemohli zažiť večerný Marakeš na tomto námestí. O pol piatej popoludní sme totiž odchádzali späť do Agadiru.

Nestihli sme pozrieť Záhradu Majorelle, v ktorej je viac ako 300 druhov rastlín rozmiestnených medzi chodníkmi a fontánami. Niektoré z chodníkov a fontánh sú natreté patentovanou majorellovou modrou farbou Jacquesa Majorella. Na Marakeš skrátka potrebujete viac ako štyri a pol hodiny, ktoré sme mali k dispozícii.

Zastavili sme sa tiež na obed vo veľmi peknej farebnej reštaurácii La Porte du Monde (v preklade Brána sveta) a taktiež na kávu s výhľadom na Námestie Jemma el-Fnaa. Obchodníci na trhu boli veľmi otravní a keď sa človek aspoň na chvíľku pristaví a niečo si chce pozrieť alebo nadviaže očný kontakt, „má po chlebe“. Druh trhu, kde je zákazník doslova prenasledovaný, nie je pre mňa. Potrebujem si veci pozrieť v pokoji a sama sa rozhodnúť. A najlepšie s pevne stanovenou cenou. Zjednávanie ceny mi tiež nie je blízke. A možno by som si tam aj niečo kúpila, no práve pre spomínaný prístup predajcov som trhom radšej len prešla. Darčeky som kupovala na trhu v Agadire, kde to bolo o niečo prijateľnejšie nakupovanie.

CELKOVĚ HODNOTENIE DESTINÁCIE:

Maroko (Agadir, Aourir a Marakeš) ma neskutočne milo prekvapilo. Pred cestou som mala celkom veľké obavy, keďže to bolo prvýkrát, čo som išla mimo Európy, a navyše na vlastnú päsť. Nevedela som presne, čo ma čaká, a mala som rešpekt pred kultúrnymi rozdielmi aj organizáciou celej cesty. Strach bol však úplne zbytočný a každé z miest, ktoré som navštívila, malo svoje čaro.

Najviac ma očaril malý, pre mnohých neznámy Aourir. Pobyt priamo pri oceáne, ranné ticho a zvuk morských vĺn ma neskutočne napĺňali a dali mi presne ten relax, ktorý som potrebovala. Apartmán am Meer mit Pool v rezidencii Adan beach bol skvelý a mal všetko potrebné, čo človek k pobytu pri mori vyžaduje.

Zvyšné mestá boli zaujímavým kontrastom. Marakeš je určite fajn vidieť pre jeho atmosféru, ale na mňa tam bolo až príliš veľa hluku a chaosu. Agadir má tiež niečo do seba, no je plný európskych turistov, preto sa z neho vytráca tá pravá marocká autentickosť. Ak hľadáte dokonalý únik a pokoj, Aourir je pre mňa jednoznačný víťaz. Ak však okrem relaxu hľadáte aj možnosť výletov a nemáte požičané auto, lepšie by bolo ubytovať sa v dedine Taghazout, ležiacej za Aourirom. Cez aplikáciu GetYourGuide sa totiž dajú objednať výlety s vyzdvihnutím v Agadire alebo v Taghazoute.

Tejto destinácii by som dala 9 z možných 10 bodov. Apartmánu v Aourire by som pridelila 8 bodov z možných 10 a nakoniec Hotelu Oasis Beach & Spa v Agadire by sa ušlo len 6 bodov z 10.

Náklady na dovolenku:

Spiatočná letenka – Krakov-Agadir a späť – 230 € na osobu

Ubytovanie v Aourire na 4 noci – 114 € na osobu

Ubytovanie Hotel Oasis, Agadir na 3 noci s polpenziou – 87 € na osobu

Doprava počas dovolenky, vrátane transféru z letiska a na letisko – 47 € na osobu

Spolu – 478 € na osobu

Atrakcie:

výlet do Marakeša – 24 € na osobu

vstupné Saadovské hrobky – 10 €

vstupné Palác Bahia – 10 €

výlet na ťavách – 19 €